História

História

 Ako dokladajú archeologické nálezy, územie Vrbového bolo obývané od nepamäti. Prítomnosť našich slovenských predkov je v jeho intraviláne zdokumentovaná od 9. storočia. Prvá písomná zmienka vzťahujúca sa na Vrbové je z roku 1113 (villa po/s/cos). Z roku 1262 je písomný záznam o dedine Holeška rozprestierajúcej sa v bývalom vrbovskom chotári. V rokoch 1332-1337 sa Vrbové spomína pod menom Ecclesia Sancti Martini. Na sklonku 14. storočia sa v písomných prameňoch prvýkrát uvádza už ako mestečko (oppidum). Oslobodenie od mýta a tridsiatku (cla) cisárom Žigmundom v roku 1437 podporilo jeho ďalší hospodársky rozvoj – Vrbové sa postupne vyvinulo na remeselnícko-obchodné centrum širšieho okolia.

Katastrofálne následky pre mestečko mal turecko-tatársky vpád v roku 1599. Vtedy Vrbové ľahlo popolom, mnohí obyvatelia prišli o život, iní sa dostali do zajatia. Turci zopakovali nájazd v roku 1663, keď z Vrbového a okolia zajali vyše sto ľudí.

V roku 1696 cisár Leopold I. rozšíril Vrbovému jarmočné privilégium. Odvtedy sa konávalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 dokonca osem. Vrbovské jarmoky sa stali povestnými. Prichádzali na ne kupujúci a predávajúci zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy.

Až do konca 19. storočia tu významnú úlohu zohrávalo aj vinohradníctvo. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal od polovice 20. storočia po vzniku textilného podniku Trikota, ktorý sa postupne stal najväčším výrobcom spodnej dámskej bielizne v celoštátnom meradle. V súčasnosti vo Vrbovom vyvíja činnosť celý rad podnikateľských subjektov.

V roku 1958 sa od Vrbového oddelili početné vrbovské kopanice, z ktorých vznikla obec Prašník. Tým mestečko stratilo 2/3 svojho niekdajšieho veľkého chotára.

V roku 1967 Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave priznal Vrbovému štatút mesta. Vtedy bol daný do užívania kultúrny dom a prvý výškový bytový dom. Následne sa sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch uskutočnila rozsiahla bytová výstavba, v dôsledku ktorej stúpol počet obyvateľov mesta približne o polovicu.